Skanzen Kysuckej dediny ....

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci je lokalizovaná v doline Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

Prípravy na vznik expozície v prírode sa začali krátko po vzniku Kysuckého múzea a základný kameň tejto expozície bol položený 11. 10. 1974. Prioritná bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica.
Do roku 1981, kedy bola sprístupnená prvá časť expozície, sa vybudovalo 22 z celkove plánovaných 69 objektov expozície múzea v prírode. Národopisná expozícia sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny a životného prostredia s prezentáciou ľudovej architektúry a spôsobu života i kultúry ľudu na Kysuciach v druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia.
Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už neexistujúcej obce Riečnica - zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usadlostí Rybovia, Do Potoka, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, stodola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom s hospodárskymi staviskami - stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtára Adama Poništa.
Kopaničiarske osídlenie reprezentuje usadlosť u Hruškuliaka, ktorú predstavujú dva obytné domy, stodola a maštaľ so sýpkou.
Ďalšie objekty sú z obcí Oščadnica - zrubový obytný dom s archivoltovým portálom datovaným r. 1806, zrubový osempriestorový objekt krčmy z Korne, zrubový dom pre lesných robotníkov z Dunajova a usadlosť Romanovia s dvoma zrubovými domami a dvomi hospodárskymi stavbami z Harvelky, ako aj Raganov mlyn tiež z Harvelky.

Technické stavby prezentuje vodný mlyn a píla s hrázdenou konštrukciou z obce Klubina. Zo sakrálnych stavieb sa tu nachádza murovaná kaplnka z prvej štvrtiny 19. storočia zo Zborova nad Bystricou a cintorín s kovovými krížmi a predstavujúci cintoríny na Kysuciach začiatkom tohto storočia.

V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Súčasťou expozície sú i pôvodné stavby - cholvarky - objekty sezónnych pastierskych obydlí, hojne využívané v minulosti.
Políčka pri domoch prezentujú trojpoľný systém hospodárenia, ktorý bol zaužívaný na Kysuciach.

Sezónna prevádzka v národopisnej expozícii je každoročne v mesiacoch máj - október, kedy múzeum ponúka návštevníkom množstvo nedeľných tematických programov s ukážkami tradičných výrobných techník a dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej tradície v podaní folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb kysuckého regiónu.
Spoznajte bývanie remeselníka rúk a srdca v Múzeu kysuckej dediny.
Medzi najtypickejšie doplnkové zamestnania na Kysuciach patrilo drotárstvo. Jeho počiatky siahajú už do 18. storočia. Hlavným dôvodom vzniku rázovitého remesla boli problémy s málo úrodnou pôdou v horských oblastiach, ktoré zabezpečovali obživu pre celé rodiny. A tak sa muži začali venovať tejto vandrovnej, podomovej živnosti. Základným materiálom sa stal drôt a neskôr plech, ktoré používali na opravu hlineného, smaltového a plechového riadu, poľnohospodárskeho náradia a výrobu predmetov do domácnosti, ako napríklad naberačky, vidličky, košíky, vešiaky, cedidlá a mnohé iné.

Pohnutý osud chalupy

Hlavným dôvodom pre vybudovanie Múzea kysuckej dediny (ďalej len MKD) vo Vychylovke bola záchrana vzácnych objektov ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré boli zatopené výstavbou vodného diela Nová Bystrica. Skanzen sa nachádza v krásnom tichom prostredí, v celom areáli sú obytné domy, hospodárske budovy a technické stavby premiestnené nielen zo zátopových dedín, ale aj z obcí Korňa, Zborov nad Bystricou a Klubina. Jednou zo stavieb z Riečnice je aj obytný dom, ktorý predstavuje dom kysuckého drotára. Snahou Kysuckého múzea bolo priblížiť návštevníkom spôsob života drotárov, ich neľahký ale napriek tomu plnohodnotný život. V dome boli nainštalované predmety, ktoré drotár vyrábal, nástroje, ktoré používal, ako aj inventár jednoduchého, ale účelne zariadeného obydlia.

„Podľa datovania na stropnom tráme bol dom postavený v roku 1884. Do skanzenu bol prevezený po roku 1974 spolu s obytným domom z osady U Rybov. "Tieto dva domy sa ako jediné z osady zachovali počas veľkého požiaru v roku 1954," spomína vedúca správy MKD Helena Kotvasová na pohnutý osud drevenice, aký ju počas doterajšej, 124 rokov trvajúcej existencie, sprevádzal. „Keďže sa skanzen nachádza v horskej oblasti, každý rok sú objekty vystavené nepriaznivému počasiu. Výnimkou nie sú ani dvojmetrové záveje, kedy pracovníci skanzenu musia zhadzovať zo šindľových striech ťažký sneh, aby sa nestalo, že pod ťarchou tejto bieloby trámy nevydržia a zlomia sa. Drotárov dom bol týmito neprajnými podmienkami značne poškodený, preto sa rozhodlo nielen o obnovení vonkajšieho vzhľadu, ale aj interiéru." dodáva H. Kotvasová.

Tak sa stalo prvoradou úlohou múzejníkov reinštalovať obytný dom. „Postupovalo sa podľa pripraveného scenára od etnografa múzea Alojza Kontrika s postupom, kde a aké predmety umiestniť", hovorí Martina Krkošková a dodáva, že sa tu nachádza 119 nových zbierkových predmetov, ktoré bolo potrebné premiestniť z depozitára v Krásne nad Kysucou do Vychylovky.

Otváracie hodiny

máj - október/May - October: Po-Pi/Mo-Fr 9.00 - 17.00
So-Ne/Sa-Su 9.00 - 18.00

Prehliadky v MKD so sprievodcom: 9.15, 10.00, 10.45, 11.30, 12.15, 13.00, 13.45, 13.30, 15.15, 15.45, 16.30 + prehliadka len sobotu a nedeľu